Svet premien

„Dobre. Všetko, čo musím urobiť, je nechať moje energetické telo splynúť s energiou tela stromu.“ „Samozrejme ak chceš, aby sa tak stalo, musíš sa najskôr dôkladne spriateliť s energetickým telom stromuJohn Perkins Svet premien „Dobre. Všetko, čo musím urobiť, je nechať moje energetické telo splynúť s energiou tela stromu.“ „Samozrejme ak chceš, aby sa tak stalo, musíš sa najskôr dôkladne spriateliť s energetickým telom stromu. Menitelia foriem sú predovšetkým skvelí pozorovatelia.“ „Čo je pre moderných ľudí obtiažne, však?“ „Je pravdou, že dnes väčšina ľudí po celom svete nevie pozorovať, obzvlášť nie tie typy vecí, do ktorých by sa každý človek rád premenil. Zaujímavá téma, nie? Premýšľaj o tom, na čo by si sa chcel zmeniť. Ako to zodpovedá moderným technológiám, veciam, ktoré si vraj máme vážiť?“ V každom prípade je pozorovanie iba vecou tréningu.“ Srdečne sa zasmial. Teraz mi napadali myšlienky a otázky rýchlo. „Povedal si ‘ak chceš, aby sa to stalo’. Ako inak by sa to mohlo prihodiť?“ „Tým spôsobom, ktorý nazývate reinkarnáciou.“ „Áno, minulé životy. Ale predpokladajme, že chcem, aby sa to prihodilo. Môžem sa transformovať do jaguára bez toho, aby som nejakého videl? Musím byť fyzicky blízko objektu, na ktorý sa chcem premeniť?“ „Nemusíš, ak si dôkladne spriatelený s energetickým telom jaguára. Nie je to tak, že by tvoja energia musela vkĺznuť dovnútra tej druhej. Tvoje energetické pole musí zmeniť svoj charakter, aby si vyhovelo s opačnou stranou. Ale pamätaj, výraz „ten druhý“ je klamný, pretože – ako sme to preberali už predtým – si stále jeden a ten istý. Všetko je energia. Energia má určité charakteristické znaky, ktoré sú pohyblivé.“ „Vibrácie.“ „Nazývaj si to ako chceš. Slová nie sú podstatné.“ Spomenul som si, že som kedysi čítal o tom, ako by energetické cestovanie mohlo byť skomplikované vzhľadom k energetickým transférom, nie v strojoch raketového typu alebo v strojoch z Hviezdnych vojen. Nechajme Hollywood bokom, jednoducho niečo mechanického – fyzického – by bolo príliš pomalé. Povedal som mu o tejto teórii. Usmial sa a súhlasne prikývol. „Manifestáciou energie sú UFO,“ povedal. „Čo si myslíš, ako boli stavané máyske pyramídy?“ „Obdivoval som krásu tohto miesta. Premýšľal som o všetkom intelektuálnom potenciáli vynaloženom na rozlúštenie záhad starovekých stavieb – týchto pyramíd, im podobným v Egypte, mohutných opevneniach Inkov, perzských chrámov, Veľkonočných ostrovoch, potrubí v Nazke a mnohých iných – a uvedomil som si, že to mohlo byť dosiahnuté veľmi jednoducho, pokiaľ by sme naozaj porozumeli tajomstvám energetického transféru, zmene formy. Pri pomyslení na dôsledky takéhoto odhalenia sa ma zmocňoval závrat. Mal som skľučujúci pocit, že som ešte príliš vzdialený porozumeniu spôsobu premeny svojho vlastného energetického tela. „Je to záležitosť úmyslu,“ povedal bez toho, aby som sa pýtal. „A viery.“ „Ničoho iného?“ „Pozorovania. A zbavenia sa strachu. Toho, o čom sme sa bavili už predtým. Prebleskla mi hlavou ďalšia myšlienka. „A čo muži a ženy? Tým myslím zmenu pohlaví. Môžem sa premeniť na ženu?“ „Predtým si nejakou bol.“ „V inom živote? Tomu verím. Ale čo v tomto živote? Môžem sa stať ženou?“ „Prirodzene. Ženstvo je energetická charakteristika rovnako ako mužstvo. Iba s jemným rozdielom, to je všetko. Meniteľ formy sa môže pohybovať smerom vzad i vpred.“ „Transvestiti.“ To slovo mi vykĺzlo skôr, než som sa mohol zaraziť. Vážne sa na mňa pozrel. „Je zaujímavé, že si sa o tom zmienil. Je to naozaj pozostatok z minulosti, príznak našich obáv zo zmeny foriem. Títo ľudia sa naozaj môžu zmeniť, len pokiaľ k tomu nájdu odvahu – a ak pevne veria, že by tak mohli urobiť.“ „A rozumejú technikám.“ „Myslím, že chápu len niektorí.“ Povedal som mu o indonézskych kmeňoch, kde sú transvestiti uctievaní ako svätí ľudia, veľkí šamani. „Kontaktovali tieto kmene misionárov?“ opýtal sa . „Mnohí. Muslimovia, kresťania, hinduisti, evanjelici – hovoril si už o nich.“ „No prosím. Vidíš, čo som hovoril,“ povedal stroho. „Stratili odvahu.“ „Podozrenie, že by sa nemohli navrátiť – či myšlienka, že je to dielo diablovo – všetko narušilo. A tak sa miesto toho priklonili k naničhodnej verzii, prijali vzhľad a maniere opačného pohlavia. Táto zmena je nedokonalá. Ešte nedávno prechádzali títo ľudia skutočnými dejmi. Teraz sú držaní v úcte kvôli spoločenskej pamäti moci, ktorú ich predkovia vlastnili. „To mi, Viejo Itza, pripomína tvoju nedávnu zmienku o tom, že pri zmene formy máme nechať naše energetické telo vkĺznuť do druhého, zlúčiť sa s ním. Veľmi mi to pripomína sex.“ „Sex v najčistejšej forme otvára dvere meniteľovi foriem. Učí nás o extáze. Tá prichádza, keď získame skúsenosť, zažijeme našu jednotu s vesmírom a keď sa zbavíme všetkých našich sebeckých pocitov. Vyvolali sa mi predstavy zo starých filmov, kde sa dvojica odoberá do lesa a kamera nabieha na západ slnka nad oceánom a vlny narážajúce na pobrežie. Popísal som mu túto scénu dodávajúc: „Napriek tomu, že tvorcovia týchto filmov odviedli prácu dobre – je extáza ešte čosi viac než len osobné uspokojenie.“ „Meniteľ foriem vie, že extáza orgazmu je len začiatok. Preto toľko tradičných kultúr ritualizuje sex a povzbudzujú k orgazmu. Všimni si, robia rozdiel medzi pohlavným stykom a orgazmom. Pohlavný styk sa týka plodenia detí. K tomu aby si zdieľal sexuálnu extázu, nepotrebuješ pohlavný styk.“ Zmienil som sa o mnohých andských a amazonských kultúrach, ktoré určia ľuďom isté noci, kedy sa sexuálne miesia. Manželia a manželky si môžu počas tejto noci slobodne zvoliť nových druhov. Ráno sa všetci vrátia k svojim rodinám. Tiež som mu povedal o mojich vlastných európskych predkoch, majúcich podobné zvyky. Beltane - sviatok prvého mája – slávnosť, ktorá sa stala nevinným tancom okolo kvetinového poľa, a slávnosť Sadie Hawkins – obe pochádzajú z týchto tradícii. „Myslím si,“ podotkol ironicky, „že toto zdedil každý z nás. Je to prejav našej jednoty.“ Pokračoval som popisom rozhovoru, ktorý sa udial raz v noci hlboko v amazonských pralesoch. Vzal som skupinu amerických liečiteľov do prostredia Amazonky, aby sa učili od šuarských šamanov. V skupine sa zhromaždili lekári vrátane psychiatrov, psychológovia, chiropraktici a masážni terapeuti. Tej noci som sedel pri ohni vedľa šamana a prekladal som im. Šaman ich požiadal o opis toho, čo robia. Počas tejto konverzácie sa dozvedel, že psychológovia sa nesmú dotknúť svojich pacientov, zatiaľ čo masážni terapeuti nemajú oprávnenie radiť. Šaman bol šokovaný. „Ako môžete jedni aj druhí vykonávať svoju prácu?“ opýtal sa. O chvíľku neskôr mu bolo povedané, že masážni terapeuti nemajú dovolené dotýkať sa určitých partií pacientovho tela. Bol ohromený. „Akých častí?“ dožadoval sa odpovede. „Preboha!“ zvolal, len čo sa dočkal odpovede. „Ale to sú predsa najdôležitejšie partie na dotyk – tie, ktoré uvoľňujú najsilnejšiu energiu a dovoľujú nám vydať sa na cestu k extáze.“ „Podobnú reakciu by si našiel u mayských šamanov,“ poznamenal Viejo Itza, „pokiaľ by sa zúčastnili takejto diskusie. Vaša civilizácia je veľmi zvláštna. Máte neobvyklý prístup k liečení – čo sa týka ľudského tela všeobecne a zvlášť sexuality.“ Možno preto máme toľko problémov: znásilnenia, incesty, sexuálne zneužívanie a podobne.“ Premýšľal som o tom. „Čo sa prihodilo mojej kultúre – toľkým moderným kultúram – že sa tak odchýlili od starých zvykov a stali sa takými pokrivenými?“ Na chvíľu bol pohrúžený v rozjímaní, potom sa na mňa vážne zahľadel. „Viera. Komercia. Politika.“ Prezrel lesy pod nami. „Keď ľudia rozhodli, že odpoveďou je pyramída, spoločenská pyramída jedného konkrétneho muža alebo skupiny stojacej na vrchole, vedeli, že sa musia zbaviť extázy a zmeny foriem. Jednoducho sa nehodili pre ich ciele. Tak to bolo i so ženským princípom – chránený extatickou bohyňou. Jednou z prvých vecí, ktoré urobili, bol zákaz sexu, pokiaľ neslúžil plodeniu detí. To malo za následok niekoľko skutočností. Spojilo to orgazmus s pohlavným životom a prakticky zavrelo dvere do sveta premien. A to znamenalo, že ženy boli väčšinu svojho života tehotné. Tehotenstvo vyžaduje čas a energiu: v kultúrach, kde ženy neustále rodia a vychovávajú deti, pre ne nie je príliš veľa príležitostí stať sa vodcami komunity. Nakoľko bolo ťažké vynútiť si zákaz ostatných sexuálnych praktík, urobili mužský vodcovia ďalšiu skvelú vec. Vydali zákony požadujúce uzatvorenie manželstva pred započatím pohlavného života – a monogamiu.“ „Pričom sami mali tendenciu to ignorovať.“ „Pokiaľ vôbec považoval vodca za dôležité dodržovať svoje vlastné pravidlá...“ „Takže ženy boli vlastne vylúčené z mocenského základu a mimomanželský sex sa stal hriechom.“ „Pochopil si. A aby toho nebolo málo, boli prijaté zákony vylučujúce ženy z akýchkoľvek pozícií v správnych orgánoch – v kostoloch, obchodnej sfére, vláde, dokonca i na školách. V predchádzajúcom historickom období mali ženy vedúcu úlohu v každej z týchto oblastí. Odrazu boli vyradené.“ „Ako to všetko vieš?“ „Mal so dobrých učiteľov.“ „Duchovných radcov.“ Zachichotal sa. „Učiteľov rôznych typov. Možno si spomenieš na to, čo som ti pred rokmi povedal po mojom páde,“ hrotom uzlovitej palice sa dotkol svojej chromej nohy, „chodil som do školy vášho typu, študoval som históriu.“ Pozdvihol palicu. „Veľmi učený je tento starý máysky čarodejník.“ Bolo to prvý raz, čo sa predo mnou takto označil. „Vyzeráš byť prekvapený tým, čo si práve počul.“ „No, vlastne áno,“ vykoktal som. „Ja...“ Ale nevedel som, čo povedať. „Premenil si sa na nemého hada, však?“ Smial sa. Podľa iskrenia v jeho očiach som si bol istý, že môžem odhadnúť jeho myšlienky. „Ešte niečo. Prídavkom k nereprodukčnému sexu vyhlásili vládnuci muži za nezákonné ešte niečo, čo bolo blízke ženám a extáze. Rastliny. Tie, ktoré ženy pestovali v záhradách. Zrazu boli všetky rastliny, ktoré boli používané na verejnom priestranstve k extatickej, zjednocujúcej skúsenosti, zakázané. Aj tie sa stali hriešnymi.“ Myslel som na Šuarov. „Ayahuasca. Peyotel.“ „Presne tak. Každá rastlina, ktorá pomáha vyvolať pocit jedinečnosti a prekonáva strach a neistotu. Vidíš, títo muži museli založiť systém založený na presvedčeniach, ktoré podporovali ich životný názor. Nemohol byť založený na pocitoch alebo na tom, čo nazývame intuíciou. Musel to byť úplne nový náhľad, vymyslené vnímanie vytvorené na to, aby vyhovovalo ich cieľom.“ „Veda. Vek rozumu.“ Jeho zrak na mne zastal. Bol viac-menej kľudný, no predsa som vycítil záchvev emócie. Vykríkol som. Odrazu som sa cítil uvolnený. A stým sa objavila potreba vypustiť zvuk, ktorý bol zrejme ukrytý vo vnútri veľmi dlhý čas. Potom som mu pozrel do očí. „Preto teraz potrebujeme také techniky ako je zmena snov.“ Ukázal na moju ruku. „Ten kameň.“ Otvoril som dlaň a pozrel sa naň. „Pred zmenou sna si musíš byť istý, že sa jedná naozaj o sen a nie o fantáziu. Viem, že sa učíš techniky, ktoré menia sny na realitu. To je dôležité. Ale čo úmysel? Ako sa uistíš, že je to niečo, čo si praješ zhmotniť?“ „Hovorím ľuďom, že si musia byť absolútne istí, musí to prúdiť z ich sŕdc.“ „Skvelé. Avšak sa to dá aj inak. Malý trik meniteľa foriem. Ak so mnou podnikneš krátku cestu, ukážem ti ho. Tuto, opri sa o tento schod. Zavri oči, relaxuj. To je ono. Ponor sa do zeme. Začni prstami na nohách. Zdvihni telo. Tvoje členky, lýtka, kolená. Nechaj svoje svaly pracovať, vnímaj, ako sa kosti a mäso noria do tejto pyramídy a cez ňu dolu do zeme. Úplne relaxuj. Na všetkých miestach a postupuj až k svojej tvári a hlave. Dobre, dobre. Teraz si predstav niečo, čo by mohlo byť snom.“ Jeho hlas bol ukľudňujúci. Okamžite mi napadla idea premeny na jaguára. Snažil som si to predstaviť. „Dívaj sa na to ako na trojrozmernú skutočnosť, ako na akýsi – akože to nazývate? – hologram.“ „Nepríde to,“ prerušil som ho. „Čo nepríde?“ Napriek tejto otázke zostal jeho hlas kľudný. „Mojim snom je premeniť sa na jaguára. Ale nedarí sa mi predstaviť si to.“ „Možno nepoznáš dostatočne dobre energetické pole jaguára. Na začiatok sa zameraj na niečo jednoduchšieho. Jaguár môže prísť neskôr. Zmena formy je skvelá. Urob ju do niečoho menej komplikovaného, ako je trebárs guľa naplnená energiou.“ Ako hovoril, objavilo sa to: mäkká zlatistá guľa veľkosti grapefruitu. „Vidím to.“ „Dívaj sa na ňu zo všetkých uhlov. Pohybuj sa okolo nej.“ Guľa nevysvetliteľne zmenila farbu zo zlatej na modrú a zväčšovala sa, až dosahovala moju výšku. „Sleduj totálny zážitok, precíť ho.“ Videl som sám seba, ako prenikám do tejto energetickej gule. Mal som na sebe oblek, ktorý som nosil celý deň. Ani som nešiel, ani som neskákal. Skôr akoby som do nej pomaly pokojne vkĺzaval. Avšak som si tiež uvedomoval, že akási časť mňa sedí stále na pyramíde. Oboje som bol ja. Keď som sa k energetickej guli priblížil, moja predstava sa začínala stávať nejasnou. Ako by som sa v nej rozpustil. „Teraz,“ hlas Viejo Itzu šumel ďalej, „si predstav kameň. Áno. Nechaj kameň pohybovať sa okolo vízie, ktorá by mala byť tvojim snom – úplne okolo nej – dotýkaj sa jej jemne. Neponáhľaj sa.“ Pozoroval som, ako kameň vykonáva všetko podľa jeho inštrukcií. Modrá energetická guľa, teraz s predstavou mňa samého vo vnútri – neviditeľného, stotožneného s ňou – mala zrejme zážitok z dotyku kameňa. Nebolo to zjavne viditeľné, skôr sa to u mňa objavilo ako pocit. Cítil som radosť a považoval som za senzáciu, že guľa sama o sebe je pocit. „Keď sa kameň vráti do svojej východiskovej pozície, spýtaj sa, či to bol sen alebo fantázia.“ Keď som to urobil, neobjavil sa ani náznak zaváhania. Poznal som odpoveď. „Jedná sa o sen,“ povedal som. „Vráť sa v duchu späť na túto pyramídu. Keď budeš hotový, otvor oči.“ Sedel som tam žmúriac očami v slnečnom svite. Moja ruka ležala otvorená v kline, kameň ležal v dlani ako malé mača. „Kúzlo,“ počul som sa vravieť. Potom som vzhliadol k Viejo Itzovi. ... -------------------------------------------------------------------------------- Medzitým ako sa zahrýzal do tortilly a splachoval ju kvaseným nápojom, rozprával som mu, ako sme sa, ona a ja, stali priateľmi a nakoniec sme spoločne viedli skupinu Talianov a Severoameričanov k Šuarom. Martina bola talentovanou umelkyňou, ktorej obrazy boli silne ovplyvnené skúsenosťami z Tibetu. Žila v Himalájách a zasvätila veľkú časť svojho života štúdiu tibetských obyčají, rituálov a liečebných techník. Jej majstrami boli tibetský šamani. Učila ma techniku zmeny sna, ktorú od nich získala. Podelil som sa o ňu s Viejo Itzom v podobe osemstupňovej úpravy. „Po prvé, zvoľ si sen, niečo, o čom snívaš z hĺbky svojej duše a chceš sa tým stať. Môžeš podniknúť cestu, akú si ma učil s použitím kameňa, kvôli rozlíšeniu sna od fantázií... Po druhé si so zatvorenými očami predstav veľmi čierne miesto, akési prázdno. Objavuje sa strieborná hviezda obklopená temnotou. Vyšli svoj sen ku hviezde. Sleduj, ako ho hviezda pohlcuje... Po tretie, dostaň hviezdu (spolu so snom) do svojho čela, dovoľ jej prejsť tvojim tretím okom medzi oboma očami... Po štvrté, predstav si v duchu vnútro svojej hlavy ako kryštálovú alebo zrkadlovú guľu. Sen a hviezda sa teraz odrážajú a zväčšujú na tomto skvelom mieste... Po piate, pozoruj, ako sen a hviezda trikrát explodujú. Zakaždým, namiesto toho, aby boli zničené, im je dodávaná energia, sú zaktivizované. Včleňujú sa dokonale do tvojej mysle... Po šieste, nechaj ich klesať až do svojho srdca. Predstav si ho tiež ako miesto lemované kryštálmi, kde sa sen a hviezda zväčšujú... Po siedme, pozoruj, ako sen a hviezda trikrát explodujú. S každou explóziou sa znova utvrď vo svojom úmysle premeniť tento sen na realitu. Vnímaj energiu svojho srdca a splynutie, ktoré sa odohráva medzi tvojim srdcom, snom a hviezdou... Po ôsme, nechaj ich stúpať nahor tvojou hlavou cez tretie oko a späť do temnoty.“ Vyslal som letmý pohľad k Viejo Itzovi, ktorý sedel so zatvorenými očami. Pomaly ich otváral. „Veľmi silné,“ bolo všetko, čo povedal... ---------------------------------------------------------------------- „Buď,“ hovorieval s tvárou rozžiarenou bezzubým úsmevom. „Vždy buď. Nikdy sa nesnaž stávať. Môžeš byť všetkým, čím len chceš, ale neusiluj sa o stávanie sa. Pamätaj, buď tým.“ Najskôr sa mi to zdalo zmätené, ale staral sa o mňa vytrvalo a trpezlivo. Niekoľkokrát mi rozpovedal rôzne verzie toho istého príbehu. Tento príbeh, nazývaný „O-Nami“ (Veľké Vlny), je zahrnutý v mojej knihe Zvyky zbavené stresu: inšpiroval mnoho ľudí, aby mi napísali. Aj tu ho opakujem. O-Nami bol veľmi známi zápasník neslýchanej sily a bojových znalostí. Mohol poraziť každého, dokonca svojho inštruktora, pokiaľ bojoval v súkromí. Verejné vystúpenia však vyzerali inak. Stával sa nesvoj, zarazený a neistý sám sebou. Robil hlúpe chyby a často podliehal zápasníkom menších schopností. Raz v noci ho navštívil majster učiteľ. Tento majster mal povesť toho najmúdrejšieho. „O-Nami,“ povedal. „Si ako veľké vlny. Musíš tomu veriť. Buď nimi. Choď do svojej izby. Zostaň v noci hore a premýšľaj o veľkých vlnách. Ver tomu, čo si. Si tým obrovským vlnobitím, ktoré zničí všetko, čo má v ceste.“ O-Nami odpočíval v svojej izbe. Meditoval celú noc. Najskôr iba premýšľal o vlnách. Vnucovali sa aj iné vízie, ale tie odohnal. Postupne, ako noc ubiehala, predstava vĺn prevažovala. Keď do izby preniklo slnko, bol zaplavený obrovskými vlnami. Potom už nebol nikto schopný O-Namiho poraziť. „Ľudia v publiku prisahali, že videli, ako O-Nami zložil svojho protivníka ako rozbúrená vlna,“ povedal Toyup. „Ostatní zápasníci ho obvinili, že im vysával dych – popisovali, že boli premožení pocitom topenia sa.“ Toyup miloval tento príbeh. Ide až k jadru veci,“ hovorieval. „Hovoríte o zmene formy. Pch. Je to jednoducho záležitosť bytia. Môžeme byť čímkoľvek, pretože v skutočnosti sme všetkým. Každý z nás je všetkým ostatným: neexistuje ostatné.“ Rozprával mi mnoho príbehov o ľuďoch, ktorí skôr vyhľadávali proces stávania sa, než jednoducho bytia: jeden príbeh o balinéskej tanečnici, ktorá bola dcérou starého priateľa, ilustruje všetky. Táto mladá žena študovala tanec deň za dňom. „Mám v úmysle stať sa tanečnicou,“ hovorievala. Po niekoľkých rokoch nepretržitej práce začala strácať odvahu. Jej otec ju poslal za Toyupom. „Chodím na konkurzy, ale nie som nikdy úplne pripravená,“ povedala mu. „Som rozhodnutá stať sa tanečnicou – len keby som zohnala svoj prvý angažmán.“ „Rozhodnutá stať sa tanečnicou? Vy netancujete každý deň?“ „Isteže, cvičím nepretržite.“ „Tancujete?“ „Stále.“ „Potom ste tanečnica.“ Požiadal o ukážku. Potom jej povedal, že to bolo najkrásnejšie predstavenie, aké kedy videl. Opakoval: „Ste tanečnicou.“ „Ale nikto si ma nenajal.“ „Ták? To, že si vás žiadny bláznivý tanečný majster nenajal, je vedľajšie. Keby to niekto zajtra urobil, boli by ste lepšou tanečnicou, než ste dnes?“ Pokrútila hlavou. „Správne. Boli by ste tým istým človekom – veľkou tanečnicou. Ste tanečnicou. Buďte ňou.“ Do týždňa bola najatá najvýznamnejším tanečným súborom v Jakarte.... -------------------------------------------------------------------------------- „O chvíľu,“ povedala Iyarina svojim príjemným mäkkým hlasom, ktorý sa navzdory svojej miernosti ozýval ozvenou od skál, „pozdravíme Inti, slnko. Meno tohto prameňa je Pocvio Juanita: jeho ženský duch sa pripojí k mužskému duchu slnka. Vnímajte ich jednotne a nechajte ich do vás vstúpiť. Buďte si vedomí silných ženských a mužských síl plynúcich spoločne vo vnútri vás v protiváhe, ktorá sa vyskytuje medzi ohňom a vodou.“ Usmievala sa. „Precíťte zem pod vašimi nohami a závany vzduchu, ako na vás Pačamama dýcha, prúdi nad vami a cez vás. To je zmena formy štyroch elementov. Všetky sa vo vás spojujú.“ Obrátila sa a pozrela na nás všetkých. „V našom vnútri. Sme jedným.“ Nasledovali sme ju, keď sa odvrátila od prameňa smerom k východu a pozdvihla svoje ruky k slnku. To vyhuplo nad vrcholom s ľadovcovou pokrývkou, ako lopta zadržiavaná pod vodou a zrazu uvolnená a takmer nás oslepilo. Podišla dopredu, ohýbajúc prednú nohu tak, že sa koleno tej zadnej takmer dotklo zeme. Súčasne odtiahla ruky a spustila ich cez hlavu a telo, bol to akýsi elegantný pohyb, ktorým akoby do seba dostávala energiu. Jej hlas zaznel zreteľne v riedkom andskom vzduchu, pričom naťahoval quečuánske meno od momentu, keď ho začala vyslovovať s rukami rozprestretými k slnku, až skončila s dlaňami takmer pri zemi: „Iiiiinnnnnnn-ti.“ Tanec a spev, ku ktorému nás vyzvala, bol bez príkras, avšak vo svojej jednoduchosti mocný. Nasledovali sme ju, pričom sme sa snažili udržať rovnováhu pri chôdzi po hrboľatom povrchu. Toto vyzývanie sme trikrát opakovali. Potom sme sa ako ona pomaly napriamili a nechali sa zahrievať slnkom. Požiadala nás, aby sme sa sústredili na prameň a opakovali rovnaký proces, pričom tentokrát sme čerpali silu z vody. Potom urobila to isté so zemou a vzduchom.... -------------------------------------------------------------------------------- Tretie cvičenie bolo inšpirované jedným z tých, o ktorých písal Paulo Coelho v Životnej púti: v poviedke, v ktorej sa premenil na psa, aby mohol bojovať proti diablovi. V mojom pojatí sa jedná o cestu do ducha rastliny, ktorou sme. Často účastníkom naznačujem, že mnoho z nás bolo v minulých životoch rastlinami. Toto presvedčenie v sebe choval aj Toyup a moje cvičenie je podobné tomu, ktoré praktikoval on. Jedná sa o to, byť vo vnútri rastlinou. Môže sa to robiť všade - dokonca aj niekde v miestnosti - avšak stane sa zvlášť silným, ak je praktikované vonku v lese alebo v parku. „Najskôr si pokľaknite s očami zavretými,“ hovorím im, „s kolenami a spodnou časťou nôh na zemi: stočte sa klbka, čelo proti kolenám: s rukami položenými vedľa nôh: prsty zovreté v päsť. Vnímajte energiu semienka, túžbu vyrásť na rastlinku. Predstavujte si energiu, ktorá vás obklopuje, ako auru. Pamätajte, že semená majú silu prerásť korene aj cez betón. Pozrite sa hlboko do vnútra, aby ste vedeli ako túto energiu chcete použiť, ktoré vaše vlastnosti si najviac prajete zdôrazniť, nechať dospieť do úplne dospelej rastliny, aby vyklíčili zo zeme ako kvety. Pomaly roztvárajte prsty a zodvihnite hlavu. Precíťte, ako rastlina začína ožívať, ako pučí, klíči zo semena. Pohybujte sa, ako sa vám páči, nakoniec vstaňte s natiahnutými rukami a neutíchajúcim cítením ducha rastliny. S očami stále zavretými, vstrebávajte, čo je okolo vás - iné rastliny, možno zvieratá. Počúvajte zvuky, užite si byť rastlinou, získajte múdrosť ich sveta. Natiahnite ruku a snažte sa do seba vtiahnuť všetky aspekty bytia, ktoré si najviac vážite a prajete si zažiť.“... -------------------------------------------------------------------------------- Každý účastník má za úlohu vyrobiť bábku z vetví, kvetín, listov, tráv alebo iného horľavého prírodného materiálu. Bábka predstavuje osobu, ktorá ju vytvára, i keď nemusí mať nutne podobu človeka či tradičnej bábky. Predtým, než sa všetok materiál použije, je potrebné ho odsúhlasiť. Pri jeho zbere sa tvorca do neho snaží vdýchnuť ducha toho, čo má byť odstránené: inými slovami sa účastník zameriava na presun niektorých stránok svojho života, osobnosti, alebo postojov do bábky. Môže sa to týkať emócií (ako trebárs strach), milostných vzťahov, závislostí, zamestnania, alebo životných ťažkostí - skrátka čohokoľvek, kde vnímame pocit „ne-kľudu“, ne-moci“. Potom trávia účastníci čas meditáciou s bábkou a súčasne pokračujú s vysielaním ducha alebo energie tých rysov, ktoré majú byť odstránené, do tohto objektu. Následne konáme obrad ohňa, čo zahrňuje spev a symbolické omývanie sa základnými elementmi podľa Iyarininho cvičenia. Nakoniec každý účastník odovzdá svoju bábku ohňu, ktorého plamene ju pohltia, odnášajúc so sebou ne-kľud, či ne-moc a nechajú ich prechádzať Pačamamou. Toto cvičenie môžu taktiež praktikovať jednotlivci a malé skupiny s použitím sviečok, alebo alkoholu zapáleného na kovovej platni. -------------------------------------------------------------------------------- Ovanul ma ľahký vánok. Relaxoval som. Zaplavil ma pocit pohody. Položil mi ruku na oči. (Ašuarský šaman Tsukanka, ktorý nevie ani pípnuť po anglicky - pozn. Výletníka) Prostrdníctvom jeho piesne ku mne prichádzali slová. „Tvoji predkovia boli šamani: každý má svoj prapôvod u šamanov,“ hovorili slová, aj keď pri ich počúvaní som si uvedomil, že celá situácia je absurdná. Tie slová boli v angličtine. No nemohol som ich poprieť- či už boli vypovedané Tsukankom, alebo pochádzali od inakiaľ. Premýšľal som o nich. Určite bolo pravdou, že keby sme študovali náš rodokmeň dostatočne hlboko, zistili by sme, že všetci pochádzame zo šamanských kultúr. Nezáleží na tom, kam až by naše tradície siahali - do Afriky, Ázie, Európy, na Stredný Východ - všetky v sebe zahrňujú šamanov. Sú súčasťou našich génov, našej DNA, nášho bunečného zoskupenia... Teraz by mal nasledovať opis veľmi nádhernej poznávacej šamanskej cesty. Bol by to však veľmi dlhý článok... Teba si jednoducho prečítať knižku.