Vnútorné ticho

Vnútorné ticho je umenie nerozprávať sa so sebou Vnútorné ticho Vnútorné ticho je umenie nerozprávať sa so sebou. Ako ste si možno všimli, udržiavame v sebe nikdy sa nekončiaci prúd vnútorného dialógu. Tento vnútorný dialóg je to, čo udržiava naše vnímanie rigidne na mieste, čím je pre nás veľmi ťažké zmeniť svoje správanie. Naučiť sa vôľou zastaviť tento vnútorný rozhovor a obmedziť ho v každodennom živote je úhoľným kameňom skutočnej zmeny a osobného rastu. Nech sa v živote naučíme čokoľvek iné, vnútorný dialóg treba zvládnuť na to, aby sme dosiahli naozajstnú zmenu. Správanie a vnútorný dialóg Čudovali ste sa už niekedy, prečo je také ťažké sa zmeniť? Túžba zmeniť sa - sama osebe, akokoľvek je intenzívna - zvyčajne nestačí. Poznáte alebo poznali ste osobne niekoho, kto sa naozaj dokázal zmeniť či zmeniť svoj život? Ak áno, potom ten zmenený človek musel byť schopný významne zmeniť svoj proces myslenia, to značí, vnútorný dialóg o sebe a o svete vôkol seba. To zvyčajne vyžaduje nejakú dramatickú, život meniacu udalosť. Smrť milovanej osoby, objavenie vážnej choroby, autonehodu, prírodnú katastrofu, vojnu, uväznenie a pod. No človek, ktorého zaujíma rozšírenie si vnímania a zlepšenie života, môže zmenu dosiahnuť tým, že bude každý deň vykonávať vnútorné ticho. Ak nezmeníme či neutíšime svoj vnútorný dialóg, nebude možnosť zmeny, keďže náš vnútorný rozhovor udržiava naše správanie a vnímanie zafixované. Dokiaľ si vravíte, že ste takí alebo onakí, dotiaľ takí budete, a dokiaľ si hovoríte o svete okolo seba v určitom svetle, dotiaľ sa vaše pocity o ňom nezmenia. Toltécka cesta, a takmer akákoľvek iná cesta poznania, osvietenia a zmeny, bude mať vnútorné ticho v nejakej forme ako svoju nevyhnutnú a esenciálnu ingredienciu. Vnútorný dialóg, stres a starnutie Neprestajne si rozprávame o svete okolo seba. Vnútorný dialóg o abstraktných predstavách modernej spoločnosti zachytáva našu energiu a udržiava našu myseľ rigidnú. Náboženstvo, politika, zákony, rodina a vzťahy tvoria v pavučine nášho dialógu bežné vzorce. Týmto dialógom vytvárame a udržiavame vzorce stresu vo svojom živote. S nárastom tohoto stresu v živote človeka sa vitálna energia predčasne rozptyľuje z orgánov a vitálnych centier tela. Napokon sa vytvorí „špinavá“ kôra energie a pokryje naše energetické telá. Toto trvalé rozptyľovanie energie spôsobuje oslabovanie našich tiel vekom, naše mysle sa zahaľujú mrakmi a napokon nastáva choroba a smrť. Nie je nutné umrieť spôsobom, akým väčšina z nás umrie, chorí, slabí a senilní. Tí, ktorí kontrolujú svoj vnútorný dialóg, vnímanie a energiu a pracujú pre pozitívne veci vo svojom živote, si môžu častokrát zvoliť čas a spôsob svojej smrti. Neumierajú starí a chorí, ale vekom ako zrelé víno, potentní mysľou a silní telom. Zastavenie sveta Svet sa iba javí, aký je, pretože si bezprestania hovoríme, že svet je taký a taký a taký. Máme problémy a správanie, aké máme, lebo náš vnútorný rozhovor postupne časom vytvoril tieto vzorce. Ak sa naučíme obmedziť svoj vnútorný dialóg po väčšinu času, naše vzorce správania sa postupne rozptýlia a zmiznú a my budeme pružnejší, pokojnejší a flexibilní. Ak prestaneme k sebe hovoriť po dlhší čas, napríklad v meditácii, potom sa naše základné vnímanie sveta postupne zmení. S praxou sa energetické víry, farby, aury a iné neuveriteľné a úžasné veci stanú súčasťou nášho každodenného vnímania. Netreba dodávať, že rozširovanie vnímania takýmto spôsobom veľmi obohatí náš život. Obťažujúce malichernosti a obavy môžu vymiznúť a nahradia ich nepredstaviteľná krása a radosť. Za predpokladu, že človek zachováva pokoj a kontrolu vo svojom každodennom živote, môže sa začať úžasná cesta objavovania a sily. Obmedzovanie vnútorného dialógu tiež uvoľňuje enormné množstvá energie pre iné aktivity, ako je napríklad snívanie. Pre niektorých platí, že vv snívaní, stopovaní a iných energetických aktivitách nepokročia skutočne dovtedy, kým nezvládnu vnútorné ticho a kým neuvoľnia polapenú energiu. Fyzické zmysly a pásmo človeka Vnútorný rozhovor je nevedomý mechanizmus, ktorým udržujeme svoje predstavy, myšlienky a názory na mieste. Je to tiež mechanizmus, ktorým udržiavame na mieste svoje vnímanie sveta. Myslíme si, že svet sa javí taký, aký sa javí, lebo ho našich päť zmyslov tak vníma. Predpokladáme, že mucha, napríklad, vníma svet inakšie než človek, pretože jej fyzické zmysly sú iné ako naše. Domnievame sa, že fyzické zmysly určitého živočíšneho druhu môžu vnímať svet jedným spôsobom, a že to je príčina, prečo sa všetci členovia toho druhu správajú podobne. Domnievame sa, že ktokoľvek, kto vníma svet drasticky odlišnejšie než my, má mentálny problém. Je pravda, že každý druh sa rodí s fyzickými zmyslami predisponovanými vnímať svet určitým spôsobom. Čo si neuvedomujeme je to, že predispozícia, s ktorou sa rodíme my, pokrýva veľmi širokú oblasť. Zoberme si numerický príklad, aby sme mohli demonštrovať proporciu. Predstavte si, že normálne každodenné vnímanie nejakého človeka fluktuuje medzi číslami 1 až 50. Na základe svoje nálady sa presúva medzi šťastím, smútkom, nudou, hnevom, nervozitou, vzrušením, kľudom, pobavenosťou atď. Teraz povedzme, že normálne každodenné vnímanie ľudí všade na svete pokrýva rozpätie od 1 do 200. Ľudia, žijúci v rozličných častiach sveta v odlišných socioekonomických podmienkach a náboženstvách, vnímajú svet odlišne. Povedzme, že predisponovaná oblasť vnímania u človeka, niekedy nazývaná „pásmo človeka“, pokrýva rozsah od 1 po 1 miliardu. Toto je oblasť predispozície, nastavená pri narodení našimi fyzickými zmyslami. Naše vnemové možnosti sa od narodenia postupne scvrkávajú interakciami s inými ľuďmi. Rodičia neustále monitorujú a posilňujú kód správania svojich detí. Veľmi veľa detí vníma energiu a aury prirodzene. No dospelí vždy zužujú ich vnímanie a odrádzajú od takéhoto rozprávania a správania. Postupne sa deti poddajú a prispôsobia tomuto tlaku a nevedome nacvičia svoje vnímanie, aby zostalo vo veľmi malom rozpätí. Väčšina detí vo veku 7 až 9 rokov je takmer úplne podriadených tomuto reštriktívnemu rozsahu vnímania. Takže, ako môžete vidieť, „normálny“ rozsah vnímania človeka je žalostne malý. Pásmo človeka má medze, ale táto oblasť je aj tak taká rozsiahla, až je takmer nekonečná. Je takisto možné, aby človek vnímal svety mimo pásma človeka. Na takýto posun vo vnímaní je potrebná väčšia energia a treba veľkú opatrnosť na to, aby človek zostal kľudný a z takýchto výletov sa bezpečne vrátil. Menšie posuny v rámci pásma človeka, ako sú posuny pre priame vnímanie odlišných polí energie, vyžadujú povážlivo menej energie a praxe a sú hodné úsilia. Preklad textu z internetovej stránky www.toltecs.org: DreamingWolf.